Typ výletu:
Turistika
Obtiažnosť:
ľahká
Spoplatnený vstup:
Nie
Vstup zdarma Bezbariérový prístup Aj s deťmi Na bicykli Turistika
Kaplnka Panny Márie na Živčákovej - miesto zjavenia Panny Márie.
Typ výletu:
Turistika
Obtiažnosť:
ľahká
Spoplatnený vstup:
Nie
Vstup zdarma Bezbariérový prístup Aj s deťmi Na bicykli Turistika
Kaplnka Panny Márie na Živčákovej - miesto zjavenia Panny Márie.
Kaplnka má jednoduchý pravideľný tvar a jej presklená fasáda umožňuje dennodene pútnikom priamy vizuálny kontakt so svätostánkom a miestom obetovania. Na stene nad obetným stolom je umietnený veľký jednoduchý drevený kríž. Vpravo od kríža má miesto už spomínaný svätostánok a vľavo socha Panny Márie s obrazom Panny Márie.
V roku 1969 bola doručená prvej vyšetrovacej komisii, ktorá mala posúdiť pravosť zjavenia na Živčákovej, petícia s takmer 10.000 podpismi pútnikov zozbieraných priamo na hore. Pútnici v nej žiadajú predstavených katolíckej cirkvi o povolenie slúžiť na tomto mieste svätú omšu. Petícia, zostala v tej dobe bez akejkoľvek odozvy. Stalo sa to, čo pred desiatimi rokmi prorokoval sám Matúš Lašut :"Zo všetkých strán budú chodníky vyšliapané od pútnikov zďaleka, len domáci chodník zarastie." Systematické ničenie a podpaľovanie pútnického miesta komunistickými posluhovačmi na jednej strane, neochota niektorých cirkevných predstaviteľov, kontrolovaných a vydieraných štátnou mocou, na strane druhej. V zúfalstve sa turzovskí pútnici pokúsili postaviť aspoň malinkú kaplnku pre svoju Matku, no v jedno ráno našli všetko polámané a tehly porozbíjané na márne kúsky. Prišlo obdobie, kedy sa aj ľudia na Slovensku dozvedali najnovšie správy o Živčákovej, len zo zahraničných zdrojov. V takzvanej Rakúskej kronike, v ktorej sa zhromažďovali materiály o udalostiach na hore, sa uvádzajú skutočnosti, dokumentované mnohými fotografiami a originálnymi písomnosťami. V nej sa uvádzajú zaujímavé skutočnosti, týkajúce sa obrovského záujmu obyvateľov so vzdialených krajín o pozdvihnutie nášho pútnického miesta. Snaha Američanov odkúpiť kopec a postaviť tam chrám, znie dosť úsmevne, ale záujem známych osobností cirkevného života v zahraničí, je už niečo celkom iné. Rakúsky salezián Blasius Muller a jeho apel na kardinála Tomáška. Kniha pátra Johanesa Schmida, zápisky pátra Štefana Senčíka z Kanady. Odslúžené omše poľských kňazov, či černošského kňaza E. E. Ekwu z Nigérie. Záujem mariológa profesora René Taurentaina, ktorý v roku 1992 osobne Turzovku navštívil. Turzovskí pútnici však čakali až do deväťdesiatych rokov minulého storočia, kedy bola priamo na vrchu postavená kaplnka, vysvätená 17. októbra 1993. O rok neskôr bola Turzovka oficiálne vyhlásená Biskupským úradom v Nitre za pútnické miesto, ktoré od 1. júla 2000, patrí do novovyhlásenej farnosti Korňa.
zdroj:www.zivcakova.sk
Kaplnka je súčasťou Pútnického mista Živčákova.