Typ výletu:
Hrady a zámky
Obtiažnosť:
ľahká
Spoplatnený vstup:
Nie
Vstup zdarma Pamiatky Pri vode Príroda Kaštieľ Aj s deťmi
Kaštieľ s rozľahlým parkom s potokom a jazierkom vytvára priestor pre športové aktivity, prechádzky osamote, ale aj s deťmi. Kaštieľ je momentálne verenosti neprístupný.
Roky 1600 – 1610 sformovali postavenie kaštieľa a odzrkadlili sa v jeho architektúre.
Špecifické ovzdušie a podmienky dali vzniknúť svojráznemu typu slovenskej renesančnej architektúry. Opevneného kaštieľa na rovine. Vývojovo nadväzuje na starší typ ranorenesančného jagelovského zámku. Základom kompozičnej schémy bol uzavretý štvorec o strane dĺžky asi 71 m, na ktorého nárožiach sú situované štyri mohutné nárožné ušnicové bastióny. Kaštieľ bol obkolesený hlbokou vodnou priekopou, ktorej existenciu potvrdil sondážny prieskum, ktorý realizoval posledný majiteľ objektu barón A. Stummer.
Podľa špecifickej architektúry stavbu asi realizoval pravdepodobne odborník z cudziny, spomína sa prof. F.A.Hillebrandt. bez ohľadu na tradície, typológiu a tvarovú svojbytnosť slovenskej renesancie postavil budovu už v duchu ranného baroka.
V rokoch 1730 – 1750 v rámci veľkolepej a rozsiahlej barokovej prestavby kaštieľ bol odbúraním južnéhokrídla vytvorený pre barokovú architektúru typický „Cour d ΄ honneur“.
Súčasťou objektu, nádvoria a parku boli plastiky, sochy, štrukturálna výzdoba, obrazy. Koncom 19. storočia bola vo východnom krídle postavená pseudogotická kaplnka, prebiehajúca cez dve podlažia.
Stavebný vývoj objektu skončil prestavbou strešnej konštrukcie z pôvodnej sedlovej na manzartovú – rok 1925, zo šindľovej krytiny ostala eternitová, nad nárožnými baštami a stredným rizalitom boli vytvorené mohutné stanovo-manzardové útvary, ktorých hmota nevhodne pôsobila svojou disproporciou v rámci inak veľmi citlivo a vyváženej kompozície architektonického celku. V bočných krídlach bola vybudovaná rada podkrovných miestností.
Požiar, ktorý vznikol dňa 24. 4. 1945, zničil strešnú konštrukciu a menšiu časť stropov prvého poschodia avšak murované časti a podstatná časť technického vybavenia zostala nedotknutá. V tomto období patril kaštieľ pod správu Fondu štátnych majetkov. Po vyhorení boli rekonštruované najskôr stropy. Dňa 5. 4. 1949 objekt prešiel pod správu MNV Tovarníky a v ten istý rok pod Komunálny podnik Tovarníky.
Roku 1951 rozhodlo MNV Tovarníky s odborníkmi, že objekt kaštieľa sa dá zrekonštruovať do pôvodného stavu pred vyhorením. Namiesto rekonštrukcie došlo v rokoch 1952 – 1953 k rozobratiu časti kaštieľa pre stavbu JRD Ludanice a JRD Tovarníky. Súhlas na to poskytla ONV v Topoľčanoch. Dňa 3. 12. 1970 iniciatívou Slovenského pamiatkového ústavu, stredisko v Bratislave, bola vypracovaná správa, doplnená o návrh rámcového lokalitného programu ako i návrh nutných opatrení pre zahájenie realizačných prác. Kaštieľ bol rekonštruovaný do dnešnej podoby. Donedávna patril kaštieľ obci, no od roku 1996 ho odkúpila súkromná firma.
zdroj: http://www.tovarniky.eu/kulturne-pamiatky.html
Dnes je kaštieľ v súkromnom vlastníctve a verejnosti nie je prístupný.
