Popis
o Vršatských bradlách možno nájsť niekoľko jednotiek bradlového pásma, ale aj časti flyšových súvrství a kvartérne sedimenty. Celkovo tu vystupujú dve bradlá. Najvyššie z nich je bradlo Chmeľová (925,4 m n. m.), ktoré sa nachádza viac na severe a je aj druhým najvyšším vrcholom Bielych Karpát, južnejšie od neho sa nachádza z juhozápadu na severovýchod tiahnúce sa bradlo Vršatec-Javorník (898 m n. m.). Východne od Vršatských bradiel sa nachádza bradlo Chotuč. Juhozápadne je pokračovaním bradlového pásma vrch Krasín, severovýchodne pásmo vystupuje v podobe Červenokamenského bradla, Lednického bradla a ďalej pokračujú k Púchovu
Ostrý bradlový hrebeň Vršatec-Javorník je tvorený hlavne czorsztynskou bradlovou jednotkou. Tú predstavuje vápencová doska s prevráteným vrstevným sledom, strmo uklonená na severozápad. Skladá sa hlavne zo svetlých a ružových krinoidových (ľaliovkových), biohermných (útesových) a kalpoionelových vápencov, ako i oxfordských a bajockých vápencov, ktoré sedimentovali hlavne od strednej po vrchnú juru až spodnú kriedu v plytkom mori, o čom svedčí aj prítomnosť fosílnych ľalioviek a koralov. Bradlo na ktorom sa nachádza hrad tvoria biele krinoidové vápence, taktiež patriace do czorsztynskej jednotky. V brale možno pozorovať neptunické žily ružového kalového vápenca. Samotný hrad bol postavený čiastočne z tunajšieho krinoidového bieleho vápenca, pieskovcov a dovezeného travertínu. Sedlo, ktoré oddeľuje bradlo Vršatec-Javorník od Chmeľovej bolo kedysi tvorené slieňmi, pieskovcami a ílovcami, no do dnešných dôb boli z veľkej časti denudované a zvetrávaním obnažili krinoidové a biohermné vápence.
Oblasť Chmeľovej je vnútorne tektonicky komplikovanejšia, možno tu pozorovať niedzicko-pruskú i czorsztynskú jednotku. Na rozdiel od oblasti Vršatec-Javorník, mohlo v tejto oblasti prebehnúť vrásnenie, kvôli menšej hrúbke vápencových súvrství. V juhozápadnej časti sa tu našli aj vrstvy vulkanických hornín asi 50 m široké a 300 m dlhé v nadloží púchovských slieňov. Pozostáva z hyaloklastík, skladajúcich sa z leucitu a tefritu, ktoré sú čiastočne zmiešané s okolitými sedimentami. Vulkanické horniny v oblasti Vršatca pocházajú pravdepodobne z cenomanu až maastrichtu (vrchnej kriedy), čo bolo datované podľa nájdených mikrofosílií dierkavcov.
Spod vrstiev kvartérnych sedimentov na niektorých miestach preniká na povrch slieňový obal kysuckej jednotky. Skladá sa z hlbokovodných vrstiev jurských slieňov a radiolaritov. Doskovité útvary radiolaritov možno nájsť južne od Hornej Lysej (819 m n. m.). Horniny bradlového obalu sú ďalej reprezentované škvrnitými slieňmi s vložkami bridlíc zo začiatku strednej kriedy, ktoré možno nájsť najmä severne od Hornej Lysej. Po okrajoch sú bradlá obklopené kvartérnymi svahovými sedimentami. Z juhu zasahuje do oblasti lopenícka formácia flyšovej bielokarpatskej jednotky.
Druh výletu, možnosti
-
výhľad na okolitú prírodu
-
na bicykli
Prístupnosť v ročných obdobiach
Prístupová cesta
Parkovanie
Hodnocení
